Prvá návšteva Rumunka

2015

V roku 2015 sme s partiou (2 baby, 2 chalani) plánovali dovolenku. Ostala nám medzera necelých päť dní, ktoré sme nechceli premrhať iba doma. Rýchlo sme sa zhodli na niečom novom, na krajine odkiaľ si môžme doniesť kopec zážitkov. Ideme do RUMUNSKA. Každý začal hľadať niečo, kam by sa chcel pozrieť, keďže každý z nás je úplne iný, program bol rozmanitý. Naplánovali sme si trasu, zabookovali ubytko a vyrazili sme. Najprv vznikol perfektný nápad - pôjdeme na kabriolete. Našťastie, už ani neviem prečo, sme vzali obyčajné auto s klimatizáciou.

Soľná baňa Salina Turda

Prvá zastávka bola soľná baňa v Saline Turde. Keď nás navigácia doviedla na miesto, trošku sme nechápali, čo vidíme. Dakde v poli uprostred ničoho, voľakde popri kravách, sa nachádzala malá budova. Nepôsobilo to zrovna ako vchod do bane. Vonku bolo už niečo vyše 30 stupňov, ľudia sa hromadili a začali vstupovať v dlhom oblečení. Keďže sme boli iba v šľapkách a krátkych nohaviciach, uznali sme, že tí ľudia asi vedia, čo robia a vrátili sme sa do auta aspoň po mikiny a botasky.

Vstup do soľnej bane

V soľnej bani sa vyťažilo okolo 3 miliárd ton soli a tým vznikol obrovský podzemný svet. V bani sa teplota pohybuje okolo 10 - 12 stupňov Celzia a pobyt v tejto bani má priaznivé účinky pre alergikov a astmatikov. Už pri samotnom vstupe do bane som ostala ohromená soľnými stenami, vytvárali nádherné vzory. Mohli sme sa dotýkať, čoho sme chceli. Vnútri na najvyššom podlaží sa nachádzalo niekoľko miestností, kde sme sa mohli dozvedieť o histórii a nekonečne dlhé chodby. Dostali sme sa k výťahu, ktorý mal okolo desať poschodí. Dole sa nachádzalo viacero atrakcií - ruské koleso, ping pong, mini golf, bowling a rôzne posedenia. Ďalšími schodmi alebo výťahom sa dalo dostať ešte nižšie, kde sa nachádzalo jazierko s člnkami. Neskutočne sa tam dobre dýchalo, ale vyšli sme celí slaní. Nečakané.

vchod do bane

výťah

minigolf

pohľad zhora na jazierko s člnkami

Sibiu

Most klamstiev

Ďalšia zastávka a zároveň aj ďalšie miesto ubytovania bolo Sibiu. Nachádza sa tu najmä veľké množstvo sakrálnych pamiatok, čo ale nebolo našou prioritou. Na obrovskom námestí, ktoré bolo zložené z dvoch veľkých námestí sa nachádzal majestátny kostol. Najzaujímavejšia bola hlavne architektúra historických budov a most klamstiev. Najzaujímavejšia vec pre našu mužskú posádku bolo, že väčšina žien v Sibiu chodilo bez podprseniek :)

Transfagarasan- najkrajšia cesta sveta

Po noci strávenej v Sibiu sme sa už tešili na Transfagarasan. Cesta DN7C spája mesto Sibiu a Pitesti, a jej najvyšší bod sa nachádza vo výške 2000 metrov nad morom. V Rumunsku je to druhá najvyššie položená cesta a v Top Gear ju označili ako najkrajšiu cestu sveta. Bola vybudovaná v rokoch 1970 - 1974 na príkaz Nicolae Ceauşescu. Táto cesta mala slúžiť na rýchly presun vojenskej techniky cez pohorie Fagaras. Pri výstavbe bolo použitých 6000 ton trhaviny a počas štyroch rokoch pri prácach zahynulo 40 ľudí. Transfagarasan je obľúbený hlavne u motorkárov, ale aj u cyklistov, aj u nás bežných smrteľníkoch iba s autami. Premávku občas brzdia pastieri s ovečkami, ale to už patrí k danému prostrediu. Serpentínami sme sa dostali k najvyššiemu bodu cesty - jazero Balea, v okolí sa nachádza viacero stánkov s miestnymi rumunskými špecialitami - klobásky, syry, mäsá a rôzne šmeliny ako na trhoch. Jedlo odporúčam ochutnať, je naozaj výborné. Na vrchole Transfagarasanu bolo iba okolo 5 stupňov Celzia a miestami sneh, s čím sme samozrejme nepočítali, ale zvládli sme to aj v letnom oblečení. Pozor na otváraciu dobu cesty, je prístupná iba od júna do októbra kvôli lavínam. Každý, kto čo i len prejde cez Rumunsko, musí túto cestu navštíviť. Patrí medzi najkrajšie miesta, aké som v živote videla a najkrajšiu cestu, po ktorej som šoférovala.

Transfagarasan

Vidraru dam

Vidraru dam

Na konci Transfagarasanu sa nachádza priehrada Vidraru. Bola vybudovaná v roku 1966 pre vodnú elektráreň. Výška priehrady je až 166 metrov a zmestí sa do nej až 465 miliónov metrov kubických vody, obvod priehrady je až 28 km. Po dokončení sa umiestnila ako 5. najväčšia nádrž v Európe a 9. na svete. Nad priehradou sa nachádza vyhliadka, kde je postavená aj socha Promethea.

Poenari - pripravte si kondičku

Aké by to bolo prejsť Transilvániou a nenavštíviť žiaden hrad. Vo Fagarašských horách kúsok od Transfagarasanu stojí zrúcanina hradu Poienari. Bol postavený už v 12. storočí vládcami Valašska. V 14. sotorčí hrad ostal opustený, ale v 15. stoorčí si ho všimol Vlad III. Dracula - Tepeš.

Poenari

Celá Transylvánia je obsiata Draculom, samé jeho podobizne, magnetky, hračky, kvôli turistom je však všade zobrazený ako upír. Vlad Tepeš bol valašský veľmož, ktorý je považovaný za krutovládcu, krvilačného, zvrhlého a sadistického človeka, ktorého doslova vzrušovalo utrpenie iných. Jeho otec Vlad II. mal prezývku Dracul (drak) - bol členom dračieho rádu, po ňom dostal Vlad prívlastok Dracula - syn Draka. Taktiež získal prezývku Tepeš (narážač, napichovač), za čo vďačí svojej drastickej zábavke - narážal ľudí na koly. Historické spisy tvrdia, že obete narazené na kôl umierali pomalou a hroznou smrťou, boli napichnuté cez análny otvor a pred nabodnutím si sami vykopali hrob. Hovorí sa, že Tepeš počas svojho života dal naraziť na kôl vyše 100 000 Turkov a 20 000 až 40 000 Európanov.
Vlad opustený hrad zrenovoval, spevnil múry a opevnenia a vytvoril z hradu jednu zo svojich hlavných pevností. Pevnosť hradu bola nedobytná. A ťažko prístupná je aj dnes. K hradu vedie 1480 schodov, ktoré sme v tom teple museli poctivo vyjsť. Čakali sme, že na vrchole bude vyberať vstupné nejaký mladík s vyšportovanou postavou, keďže schody musí absolvovať každý deň. Opak bol pravdou. Čakal nás tam starší pán, mierne pri tele. Podľa mňa tam prespáva, alebo má iný prístup ako my. Z hradu ostala iba zrekonštruovaná zrúcanina, ale je odtiaľ veľmi pekný výhľad. Pod hradom sa nachádza reštaurácia Drakula, ktorú taktiež odporúčam navštíviť, výborne tam varia.

Posledné schody na Poenari

Bukurešť - peklo veľkomesta

Ďalšou zastávkou bolo hlavné mesto Rumunska. Mali sme vybraté dva hlavné objekty, ktoré sme chceli navštíviť. Ceausescu palác, alebo inak nazývaný palác parlamentu, palác ľudu. Po americkom Pentagone je druhou najväčšou budovou sveta a je prvou najväčšou na euroázijskom kontinente. Druhý objekt bola replika víťazného oblúka.

Ceausescu palác

Nikde sme nemali problém so zápchami v Rumunsku. Až keď sme došli do Bukurešti. Aj keď naším smerom išlo 4 - 5 prúdov, bolo to horor, všetko prepchaté. K hotelu v centre mesta sme sa presúvali 4 hodiny. Rumuni jazdia veľmi zaujímavým štýlom, hlavne v hlavnom meste. Nepoznajú prednosť v jazde, idú štýlom keď sa nevopcháš, nejdeš. Až v tomto meste sme sa začali radovať z toho, že sme nevzali kabriolet. Teplota vonku ukazovala 45 stupňov a ani s klimatizáciou pustenou na maximum sa nám teplotu v aute nepodarilo znížiť pod 30 stupňov. Neskôr sme sa dozvedeli, prečo je Bukurešť taká preplnená. Práve sa tam konal tenisový turnaj ATP. Ale to ešte nebolo všetko. Konečne sme dorazili do hotela (mimochodom centrum Bukurešti, klimatizovaná izba, 18 € noc) a začali pátrať po parlamente. Tu sme prišli na ďalší problém preplnenej Bukurešti. Pred parlamentom bol práve koncert Robbieho Williamsa. Parlament sme si teda obzreli len z diaľky a z boku (Rumuni naň nie sú vôbec pyšní, radšej sa ich naň ani nepýtajte). Na oblúk už bolo veľa hodín, tak sme išli iba do centra. Víťazný oblúk sme teda začali hľadať ráno. Po hodinovom pátraní sme sa dostali iba ku stavbe, ktorá bola prehodená plachtou a na nej nakreslený víťazný oblúk a nápis v rekonštrukcii. Takže z tohto mesta sme odchádzali celkom sklamaní. Okrem tohoto sme mali problém s taxikármi. Asi prvých 5 taxíkov, ktoré nám zastali, nás nechceli vziať, keď zistili, že nehovoríme po rumunsky.

Bran - sídlo Draculu?

hrad Bran

V malej dedinke Bran sa nachádza majestátny hrad. Prívlastok má Draculov, čo môžete vidieť na každom kroku. Všade na Vás číhajú upíri, napodobeniny, rôzne predmety upírov, tričká, hračky, dokonca aj dom hrôzy. V skutočnosti však na Brane Dracula nikdy nebýval. V histórii je spomenutých iba niekoľko návštev Vlada Tepeša na tomto hrade. Vlad III. bol iba predloha pre Spisovateľa Brama Stokera, ktorý napísal knihu o upírovi - Drakula (1897). Aj keď autor grófa na hrade opísal ako hrôzostrašného vládcu živiaceho sa ľudskou krvou, krutosťou nemohol Vladovi konkurovať. Stoker umiestnil svoju postavu na hrad Bran, preto má prívlastok Draculov. Vraj hrad nenavštívil nikdy ani samostný autor, ale vďaka nemu je hrad turistami veľmi obľúbený.
Hrad bol postavený v roku 1388, od roku 1920 sa stal obľúbeným sídlom rumunskej kráľovnej Márie, ktorá ho dala upraviť na letné sídlo kráľovskej rodiny. V roku 1956 bol zmenený na múzeum. v 2006 bol hrad vrátený potomkom poslednej vlastníčky, princeznej Ileany.
Keďže sme hrad navštívili už cez víkend, bolo tu neskutočne veľa turistov. Prehliadka hradu sa koná individuálne bez sprievodcu, nehľadiac koľko ľudí vpustia dovnútra. Expozícia bola veľmi pekná a zachovalá, ale pri tom množstve ľudí, ktorí sa na nás tlačili z každej strany sme si prehliadku moc neužili. Niektoré izby nie sú sprístupnené, vraj ich terajší majiteľ používa na súkromné účely.

Brašov

Nápis mesta Brašov na hore Tampa

Čierny kostol

V Brašove nás upútalo hneď niekoľko atrakcií. Je to štvrté najväčšie mesto v Rumunsku. Ako prvé určite upúta názov Brašov na hore Tampa. A čo je na tom najlepšie, môžte sa pri ten nápis dostať a vidieť mesto ako na dlani. Sú dve možnosti. Buď si to tam poctivo odšlapete, alebo využijete lanovku. Zvolili sme lanovku, pôsobila ako z čias hlbokého komunizmu, bol to adrenalínový zážitok. Z hornej stanice lanovky sme sa presunuli asi 10 minút peši k vyhliadke.
Ďalšou zaujímavosťou je Čierny kostol, obrovský kostol na námestí Brašova, nedá sa prehliadnuť. Je považovaný za najväčšiu gotickú katedrálu v juhovýchodnej Európe. Prívlastok čierny dostal po veľkom požiari v roku 1689, po ktorom ostali steny kostola čierne po sadzi.
Strada Sfori - tretia najužšia ulička v Európe so šírkou 130 cm sa nachádza kúsok od námestia.

Strada Sfori

 Moje postrehy:

- nikde som sa nebála, že by nás okradli
- ľudia boli veľmi milí a priateľskí (až na taxikárov v Bukurešti)
- ubytovanie bolo čisté, útulné a lacné, maximálna spokojnosť s vybavením izieb a s personálom
- v hoteloch bolo všade možné platiť aj kartou
- väčšina ľudí hovorila aj po anglicky, nebol problém sa dohovoriť
- cesty nie sú o moc v horšom stave ako na Slovensku, dokonca majú kopec nových diaľníc a porobených úsekov
- áno, išli sme aj strašnou cestou - cesta domov cca 400 km v rekonštrukcii, miestami len makadám
- kto nemá Daciu, má koňa
- krajina žijúca poľnohospodárstvom
- potraviny sú oveľa lacnejšie ako u nás, najmä pitná voda
- kôpor, kôpor, kôpor všade
- túlavé psy - veľa turistov sa ich bojí, sú všade (problém vlády), sú však iba hladné, buď si ich nevšímajte alebo ich nakŕmte
- jazdenie - v obci 70 - 90 km/h, mimo obce 90- 130 km/h, veľmi plynulá premávka, keď policajti merajú, každé auto bliká
- vysoké ceny palív, hlavne netankujte na malých neznámych pumpách

O návrate do Rumunska v roku 2016 sa môžte dočítať TU!!!!

pozor na kone a všetok možný dobytok na ceste

rátajte s horúčavami